Spoločné vyhlásenie spoločností Tatranská mliekareň a. s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363 a AGRO TAMI, a. s., so sídlom Cabajská 10, Nitra 950 22, IČO: 36 467 430 k situácii ohľadne Mliečneho fondu

Vzhľadom na to, že kolujú rôzne, často skreslené informácie až dezinformácie ohľadne zákonnosti vyberania poplatku na propagáciu mlieka zo strany Slovenského mliekarenského zväzu, dávame toto vyhlásenie:

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 15. mája 2024, sp. zn. IV. ÚS 128/2024 – 47 konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom sp. zn. 2Obdo/28/2022 z 28. februára 2024 porušil okrem iného základné právo spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pričom toto porušenie týchto základných práv spočívalo v zaviazaní spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. platiť poplatok na propagáciu mlieka Slovenskému mliekarenskému zväzu na základe prvej odvetvovej dohody. Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky predmetný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom názor Ústavného súdu je pre všeobecné súdy, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, záväzný.

Z toho teda vyplýva, že tvrdenie Slovenského mliekarenského zväzu a Zväzu prvovýrobcov mlieka  v ich spoločnom prípise zo dňa 23. júla 2024, v ktorom uvádzajú: „…Celý súdny proces so zapojením najvyšších súdnych inštitúcii Slovenskej republiky – Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, je teda konečným verdiktom v prospech tejto dlhoročnej a zmysluplnej iniciatívy.“ je výslovne nepravdivé. Nevieme, čo je cieľom takéhoto tvrdenia, keďže minimálne štatutárom Slovenského mliekarenského zväzu a jeho právnemu zástupcovi je tento nález Ústavného súdu Slovenskej republiky veľmi dobre známy.

Je nutné poznamenať, že tento nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou, či je v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, aby občianske združenie Slovenský mliekarenský zväz vyberalo poplatok na propagáciu mlieka od tých účastníkov trhu, ktorí nie sú jeho členmi, a to výlučne len na základe prvej odvetvovej dohody, ktorú uzatvorili výlučne len Slovenský mliekarenský zväz a Zväz prvovýrobcov mlieka dňa 8. novembra 2007 bez účastí štátu.

Faktom je, že vzhľadom na predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadne rozhodnutie najvyšších súdnych autorít, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť Slovenského mliekarenského zväzu vyberať poplatok na propagáciu mlieka.

Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ Slovenský mliekarenský zväz vystavuje účastníkom trhu s mliekom faktúry, na základe ktorých fakturuje poplatok na propagáciu mlieka, pričom na týchto faktúrach je uvedené, že tak činí „V zmysle článku 9.7. Odvetvovej dohody uzatvorenej dňa 30. novembra 2009 podľa zásad § 13 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 390/2009 Z. z. Slovenský mliekarenský zväz uplatňuje nárok na poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území SR za každú tonu nakúpeného mlieka od výrobcu.“, a to aj napriek tomu, že zákon č. 543/2007 Z. z. bol zrušený k 31. decembru 2017, pričom poplatok na propagáciu mlieka podľa § 13 ods. 4 tohto zákona, ktorý bol ustanovený v článku 183 nariadenia (ES) č. 1234/2007, bol zrušený k 31. decembru 2014, čiže od 1. januára 2015 nie je možné vyberať poplatok na propagáciu mlieka, rozhodli sme sa, že tento poplatok nebudeme Slovenskému mliekarenskému zväzu naďalej platiť a zároveň sme na Slovenský mliekarenský zväz spoločne požiadali o vrátenie tohto neoprávnene vyberaného poplatku.

Na margo ešte poznamenávame,  že podľa nášho názoru je propagácia spotreby mlieka  potrebná a investujeme ročne stovky tisíc eur do rôznych propagačných aktivít a intenzívne sa zapájame aj do tzv. programu školského mlieka,  v rámci ktorého sa vedie mladá generácia k návykom na konzumáciu mlieka a mliečnych produktov. Táto propagácia je však adresná a tým aj nesporne daňovo nákladová.

V prípade Mliečneho fondu je však propagácia plošná, komoditná, nie výrobková, ani značková a keďže v Slovenskej republike neexistuje podľa vyjadrenia Ústavného súdu Slovenskej republiky na takúto propagáciu legislatívny rámec /hoci legislatíva Európskej únie to umožňuje/, máme za to, že takýto príspevok je u spracovateľských firiem „darom“, t. j. daňovo neuznateľná položka.